MDŽ: Sviatok spojený najmä s emancipáciou. Topánky však v histórii zohrávajú prekvapivo dôležitú úlohu

Medzinárodný deň žien (MDŽ) je sviatok oslavy ženskosti, sily a spoločenského postavenia žien. Hoci sa spája najmä s právami a emancipáciou, móda – a najmä topánky – zohrala v dejinách žien prekvapivo významnú úlohu. Obuv totiž od nepamäti symbolizovala status aj sebavedomie. A zároveň posilňovala možnosť žien využiť ich „ženské zbrane‟.

História MDŽ: od protestu k oslave ženskosti

Slávime ho stále, ale akosi historicky. Zamysleli ste sa niekedy, kde má tento sviatok svoje počiatky? Prečo vznikol a prečo ho slávime dodnes? Možno najmä dnes je dôležité uvedomiť si jeho význam. V mnohých krajinách totiž postavenie žien stále nie je bezpečné. Naše predkyne nám tento sviatok a jeho posolstvo vybojovali.

Medzinárodný deň žien vznikol začiatkom 20. storočia. Stáli za ním robotnícke a feministické hnutia v Európe a USA. Prvé demonštrácie za lepšie podmienky sa konali roku 1908 v New Yorku. V roku 1910 navrhla Clara Zetkin zavedenie tohto dňa. Od roku 1911 sa sviatok postupne rozšíril do celého sveta.

Móda a topánky ako nástroj emancipácie

Už v tomto období sa ženy prezentovali aj prostredníctvom módy. Odev a obuv boli nástrojom viditeľnosti a sociálneho postavenia. To pretrváva dodnes a je to pochopiteľné. Kým muži sa obliekali do pohodlia, ženská móda podliehala prísnym pravidlám.

Napríklad slovenské zemanky sa až do polovice 19. storočia nevedeli obliecť samy. Potrebovali služobné, ktoré im uťahovali korzety. Samy by to fyzicky nezvládli. Šaty našich predkýň vážili veľa a topánky ich tlačili. Móda a emancipácia idú ruka v ruke. Ženy si museli presadiť pohodlie a možnosť nosiť to, čo je im prirodzené.

Topánky ako symbol postavenia

Aby to však nebolo iba politické či spoločenské, topánky vedeli už v minulosti (a vedia dodnes) niekedy až neuveriteľne vyzdvihnúť ženskosť svojej nositeľky. Vedia vyjadriť jej štýl, vkus, ale často aj svetonázor, ktorý zdieľa a často podľa topánok vieme odhadnúť životný štýl, ktorý je pre nositeľku typický. Historicky mali tri hlavné významy:

– zvýraznenie siluety a držania tela
– signalizovanie spoločenského statusu
– estetická symbolika

V mnohých kultúrach sa obuv vyvinula z praktickej ochrany chodidla na luxusný a dekoratívny predmet, ako ich poznáme dnes. Historické modely ako platformy či podpätky boli priamo spájané s ženskou príťažlivosťou a postavením.

Už v stredoveku nosili ženy vysoké platformové topánky, ktoré mohli mať desiatky centimetrov. Čím vyššie topánky, tým vyššie bolo postavenie nositeľky. Tu mali topánky teda jasný spoločenský rozmer a veľmi viditeľne naznačovali, kam možno ich nositeľku zaradiť. V časoch, keď ženy ešte stále neboli dostatočne „hodnotné‟, to malo veľký význam pre okolie ženy, ktoré aj vďaka topánkm jasne vedelo, aký postoj a štýl komunikácie k danej dáme môžu zaujať, hoci ju napr. ani nepoznali.

V 17. storočí sa podpätky stali symbolom aristokracie a luxusu. Neskôr sa vyvinuli do elegantnejších tvarov a v 20. storočí sa stali základom modernej ženskosti.

20. storočie: Topánky ako symbol ženskosti

Vývoj ženských topánok v 20. storočí úzko kopíruje spoločenské zmeny postavenia žien. Je to storočie najväčších zmien v postavení žien, ich najväčších bojov proti podhodnocovaniu a za rovnocennosť s mužmi, ako možnosťami, tak napríklad platovými podmienkami.

1920te roky – moderná éra: topánky sa prvýkrát stali viditeľným módnym prvkom
1940te roky – vojna: klinové podpätky pre pracujúce ženy
1950te roky – návrat glamouru: vznik ihličiek pre podporu ženskosti a zvýšenia sebavedomia
1960te roky – emancipácia: čižmy a nízke podpätky
1970te roky – sebavyjadrenie: platformy
1990te roky – individualita: minimalistické sandále a dizajnérske lodičky

Vzostup ihličkových podpätkov v 50. rokoch znamenal zlom: topánky sa stali ikonickým symbolom ženskosti, elegancie a atraktivity. V povojnovej móde sa topánky veľmi rýchlo začali rozvíjať k individuálnemu štýlu, k vyjadreniu vlastnej osobnosti a individuality, ale paradoxne aj postavenia ženy – podnikateľky, schopnej a cieľavedomej, ktorá často už svojím vzhľadom, obyčajným zjavením sa, vyjadrovala svoju silu a postoj. Nešlo len o signál pre muža, ale aj pre ženu samu, ktorá si svojím štýlom posilňovala postavenie, sebavedomie a vyžarovanie.

Dnešné topánky sú už rôznorodé, môžeme nimi vyjadriť naozaj širokú škálu pocitov, postojov a individualít. Na druhej strane, vieme ich dokonale prispôsobiť tej-ktorej udalosti, a tak v jednom momente z nás vie byť pohodlná „gaučaňa‟ a v druhom momente silná, sebavedomá, jasný postoj vyžarujúca žena. Je to iba na nás.

Milé dámy, ak sa pri obdarovaní kvetmi či inými darmi na MDŽ iba pousmejete, že je to zastaraný sviatok, ktorý už v dnešnom svete nemá miesto – nie je to tak. Vnímajte MDŽ ako vzdanie úcty nielen sebe samej, ale všetkým tým ženám, ktorý nám tento chodník vyšľapali. Ktoré ako prvé začali tvoriť a obúvať si topánky symbolizujúce ženskú silu, jemnosť a hodnotu.

Dnes to už považujeme za samozrejmosť, že môžeme robiť, čo chceme, obliecť si, čo chceme a ísť kam chceme. Pred pár rokmi to u našich prastarých mám nebola samozrejmosť. Dodnes to neplatí pre ženy v mnohých iných kultúrach. MDŽ spája ženskú energiu. Pošlime vďaku našim predkyniam. Zároveň podporme spoločnosti, kde ženy tento dôležitý boj ešte len čaká. Kde ich čaká sloboda a možnosť vyjadriť svoju ženskosť a silu – napríklad aj topánkami.

Prajem vám krásny Medzinárodný deň žien a ak sa necítite dostatočne silne, žensky, hodnotne, zamierte napríklad do predajní CCC a presvedčte sa na vlastnej koži, ako vám tento pocit vedia priniesť aj – „obyčajné topánky‟. A preto sme aj o ne v minulosti bojovali. ☝️😊