spis treści
Haute Couture, číta sa [ot kutyʁ] v preklade – vysoká móda – je oblečenie šité ručne a na mieru vo Francúzsku, v Paríži. Je to najluxusnejší odev vôbec. Výroba jedného kúsku môže trvať od niekoľko stoviek až po tisícky hodín práce. Cena sa môže vyšplhať až k miliónom eur. Výraz Haute Couture sa často používa nesprávne. Aby sa módne domy mohli pýšiť týmto označením, musia spĺňať prísne pravidlá. V článku sa pozrieme na vznik a súčasnosť francúzskeho pojmu najlukratívnejších kúskov odevu, aké len môžete človek nosiť.
Haute – vysoký, Couture – šitie. Do slovenčiny môžeme preložiť ako vysoká móda, vysoké šitie alebo vysoké krajčírstvo. Vysoké, v tomto zmysle znamená to najluxusnejšie, najlepšie možné. „Top“ vo svete módy.
Pojem pochádza z francúzskeho Paríža, kde sa aj toto oblečenie vyrába. A následne často imituje v ďalších svetových módnych domoch – Londýne, Miláne a New Yorku. Vo Francúzsku je dané označenie chránené. Povolenie označiť kolekciu ako Haute Couture musí mať módny dom odsúhlasený od francúzskej komory vysokej módy (Chambre syndicale de la Haute Couture). Rovnako spĺňať množstvo ďalších pravidiel, o ktorých si povieme ďalej v článku.
História Haute Couture siaha až na dvor Ľudovíta XVI. a čias vlády Márie Antoinetty. Vo Francúzsku sa však prvýkrát formálne presadila až v roku 1858. Na parížskej scéne objavil nový návrhár anglického pôvodu, Charles Worth a v Paríži otvoril svoj ateliér. Potrpel si na výrobu odevu z kvalitných materiálov a strihov, ktoré zvýrazňoval krinolínami.
Charles Worth nachádzal inšpiráciu v londýnskej a parížskej móde, inšpirovali ho tiež obrazy starých autorov v umeleckých galériách. Ako prvý začal svoje šaty pomyselne „podpisovať.“ Práve Worth sa považuje za otca Haute Couture a zakladateľa Chambre Syndicale de la Haute Couture,ktorá na neho dohliada a reguluje ho. Tá má každoročne významnú povinnosť určiť módne domy, ktoré sa môžu pýšiť titulom elitného francúzskeho Couture.
Počas druhej svetovej vojny bol pokus preniesť Haute Couture do Berlína, na čo vtedajší prezident Chambre Syndicale de la Haute Couture, Lucien Lelong vyhlásil ultimátum: „Buď výhradne v Paríži alebo nikde.“
Haute Couture nezastavila ani vojna. Keď sa začali dávať látky na prídel, návrhári svoje módne návrhy prezentovali na bábikách v tretinových veľkostiach skutočných žien, aby ušetrili za náklady.
V 20. storočí sa stalo pojmom. Svoje umenie predvádzali najnadanejší módny návrhári – Coco Chanel, Paul Poiret či Cristóbal Balenciaga. Couture sa stala synonymom ručne vyrábaných odevov najšikovnejších rúk návrhárov, z tých najlepších materiálov. Oblečenie sa prispôsobovalo individuálnym potrebám zákazníka a z jedného konkrétneho návrhu sa nikdy nevyrobí viac ako desať kusov.
Haute Couture je pre bežných smrteľníkov nedostupná. Ak máte radi módu, u nás nájdete krásne a kvalitné kúsky, ktoré si môžete dovoliť. Napríklad tieto:
Aby mohla byť nová kolekcia označená ako Haute Couture musí spĺňať nasledujúce pravidlá:
Haute Couture môžeme rozdeliť na tri stupne hierarchie. Do prvého – najvyššieho stupňa patria módne domy, ktoré sídlia v Paríži. Dior, Chanel, Schiaparelli, Jean Paul Gaultier, Givenchy, Adeline Andre, Franck Sorbier, Yves Saint Laurent. Do druhého stupňu môžeme zaradiť značky nefrancúzskeho pôvodu. Alexander McQueen, Valentino, Fendi, Versace, Armani, Elie Saab. V poslednom, treťom stupni sú začínajúce módne talenty.
Módne značky ako Gucci či Dolce a Gabbana majú tiež módne kolekcie, ktoré môžeme označiť ako Haute Couture, no nepatria pod francúzsky Chambre Syndicale.
Odhaduje sa, že celosvetovo nie je viac ako 4000 klientov Haute Couture. V 50. rokoch 20. storočia boli zákazníčkami módnych kolekcií dámy ako Babe Paley, Marella Agnelli a Grace Kelly. V 70. a 80. rokoch osobnosti ako Nan Kempner, Lynn Wyatt a Dodie Rosekrans.
V 90. rokoch 20. storočia sa kuvajtská bussines woman Mouna al-Ayoub a houstonská podnikateľka Suzanne Saperstein vyjadrovali o svojej láske k francúzskej Couture. Vanity Fair o Saperstein napísal, že je: „pravdepodobne svetovou spotrebiteľkou Haute Couture číslo jeden.“
Dnešný zákazník je pravdepodobne z Blízkeho východu, Číny alebo Ruska. Výroba jedného kúsku označeného ako Haute Couture môže trvať až 800 hodín, od toho sa samozrejme odvíja aj cena. Nehovoriac o svetoznámych módnych domoch a použitých drahých látkach. Cena šiat na „bežné,“ denné nosenie sa môže pohybovať od 10 000 eur. Bohato vyšívané a zdobené šaty pokojne aj niekoľko stotisíc eur.
Napriek závratným cenám v skutočnosti značky najviac zarábajú na predaji dostupnejších produktov, ako rúžov a parfumov. Luxusná nálepka Haute Couture slúži ako skvelý marketingový ťah.
Pred vyše dekádou Chanel kúpila šesť najuznávanejších Couture ateliérov na svete. Lesage – majstrov krajčírov, Lemarie – špecialistov na perie, Massaro – obuvníkov, Goossens – zlatníkov, Desrues – šperkárov, Maison Michel – klobučníkov a Guillet – výrobcov umelých kvetov z látok. Zabezpečila tak budúcnosť Haute Couture aj v dnešnej, modernej dobe.
Haute Couture sa dostala do bližšieho povedomia širšej verejnosti aj vďaka slávnym osobnostiam a nablýskanému červenému kobercu. Keď sa Jennifer Lawrence na udeľovaní Zlatých glóbusov v 2015 pýtali čo má na sebe odpovedala: „Christian Dior Haute Couture. Síce neviem, čo to znamená, ale mám to hovoriť.“ (a vy to už viete!)
Nicole Kidman sa už v 1997 objavila na udeľovaní Oscarov v zelenej róbe od Dior (Haute Couture, samozrejme). Stála dva milióny amerických dolárov, čo je v prepočte na eurá, vyše dva milióny, dvadsať tisíc eur. V súčasnosti je Couture odev na červenom koberci pre hviezdy viac ako bežný. Mohli sme vidieť Zendaya vo Valentino, Kylie Jenner v Balmain aj Rihanna vo Giambattista Valli.
Absolventka digitálneho marketingu so skúsenosťami s content marketingom a (veľmi prekvapivo) copywritingom. Vo voľnom čase rada nosí platformy a snaží sa nákupy vo fast-fashion reťazcoch vyvažovať tými sekáčovými a swapovými.