Lodičky nosili muži, kurtizány aj kráľovné. Nahliadnite do histórie nadčasových topánok na opätku

Predlžujú a zoštíhľujú nohy. Pridávajú zopár centimetrov. Dotvárajú každý elegantný outfit. Niektorými oslavované, zbožňované a milované pre ich krásu, inými nenávidené pre nepohodlie, ktoré spôsobujú. Lodičky! Príťažlivý doplnok a módna zbraň. Pre veľa ľudí sú vzácnym zberateľským kúskom. Našli by sme ich v šatníku každej dámy.

Vedeli ste, že vysoké opätky boli pôvodne vyrobené pre mužov? Prvý pár topánok na vysokom opätku sa objavil približne pred 400 rokmi a lodičky sa kedysi zvykli vyrábať tiež z dreva. V článku sa pozrieme na históriu jednej z najpopulárnejšej obuvi pre ženy vôbec. A že je bohatá!

Vysoké opätky len pre mužov

Vznik lodičiek, podobných tým dnešným, môžeme datovať niekoľko storočí do minulosti, avšak prvopočiatky „topánok na opätku,“ sa objavili už v starovekom Egypte a Grécku. Obuv na vysokom opätku, nazývaná tiež koturna, sa s obľubou používala pri divadelných hrách. Nielenže herci boli vyšší a pôsobili tak výraznejšie, rovnako obuv dodávala vážnosť a eleganciu postavám, pri antických tragédiách.

Najstarší záznam vysokých opätkov pochádza zo starovekého Iránu (vtedajšia Perzia), z 10. storočia nášho letopočtu. Nosila ich perzská armáda. Peržania boli vynikajúci jazdci na koňoch. Vyvýšená päta im pomáhala sa lepšie oprieť do strmeňov koňa pri strieľaní. Áno, rozhodne si nepredstavujme žiadne ihličkové opätky. Boli to praprapredchodkyne dnešných vysokých topánok. A podobný princíp topánok jazdeckých topánok sa používa doteraz!

Socha tanečníčky Madanika, v indickej Ramappa Temple, je najstaršie vyobrazenie ženy na vysokých opätkoch vôbec. Vyzerajú síce viac ako topánky na platforme, než klasické lodičky na tenkom opätku, no ide o najstarší záznam dámskych topánok na opätku. Fascinujúce!

Od Perzie až do Európy a zákaz vysokých opätkov?

Perzská ríša mala pomerne silné obchodné vzťahy s Európou. Je preto pravdepodobné, že myšlienka obuvi na vysokom podpätku sa k nám dostala obchodnými kanálmi. Obchodné cesty neslúžia len ako spôsob výmeny tovaru. Prebieha počas nich aj dôležitá, kultúrna výmena.

V 15. storočí začali európske ženy nosiť topánky na veľkej platforme, nazývané aj chopine. A to najmä v Španielsku a Taliansku. Chopine boli topánky na obrovskej platforme. Pôvodne sa používali ako dreváky alebo návleky na ochranu topánok a odevu, pred blatom a nečistotami na stredovekých uliciach.

Nakoniec sa však stali módnou záležitosťou, a to najmä v Benátkach. Dvorné dámy a šľachtičné chopine nosili na platforme, pripomínajúcej dnešný klinový opätok. Tá im umožňovali pomerne bezpečnú a pohodlnú chôdzu.

Obľúbené boli aj u kurtizán, ktorým pomáhala dotvárať požadovaný, zvodný vzhľad. Kuriozitou je, že benátska vláda chcela topánky na opätku obmedziť len do výšky 3 palcov (približne 7.5 centimetra). Nariadenie však väčšina ignorovala. Bol to zrejme prvý zákon týkajúci sa vysokých opätkov.

Koniec 16. storočia sa niesol v znamení typického a klasického podpätku. Bol to najhorúcejší trend vtedajšej doby. Podpätok sa vyrábal z dreva a korku. Francúzska kráľovná Katarína Medicejská, jedna z najvplyvnejších osobností toho storočia, bola nižšieho vzrastu. Datuje sa, že merala približne 152 centimetrov. Jej dvorný obuvník preto špeciálne pre ňu vyrábal topánky na vysokom opätku. Európskej šľachte sa tento trend veľmi zapáčil a bol obľúbený až do Francúzskej revolúcie.

V 17. storočí sa opätky začínali viac podobať tým dnešným. A opäť boli obľúbeným doplnkom primárne pre mužov. A najmä boli symbolom statusu. Nosili ich len muži, ktorí nemuseli manuálne pracovať a samozrejme si ich mohli finančne dovoliť. 

Francúzsky kráľ Ľudovít XIV., známy aj ako kráľ Slnko, si topánky na vysokom podpätku mimoriadne obľúbil. Na ich výrobu sa používali rôzne materiály, vrátane saténu a zamatu. Dával si ich farbiť na červeno alebo na kráľovskú modrú, aby ešte viac zdôraznil ich prepichový nádych. Čím vyšší bol podpätok, tým mocnejší bol nositeľ. Na mnohých obrazoch Ľudovíta XIV. sú zobrazené jeho honosné topánky. Dokonca trval na tom, aby každý kto vstúpi na jeho dvor, nosil vysoké podpätky v červenej farbe!

Podobne, ako dnes napodobňujeme štýl slávnych osobností, ľudia v minulosti napodobňovali módne trendy kráľov a kráľovien. Topánky na vysokom opätku začali čoraz viac nosiť aj bežný ľudia. Preto vznikli spoločenské pravidlá, ktoré určili, že topánky na opätku vyššom ako 2.5 palca (približne 6.3 centimetra) mohla nosiť len kráľovská rodina.

Lodičky na vysokom opätku výhradne pre ženy

V 18. storočí s príchodom éry renesancie a osvietenstva sa topánky na vysokom opätku stali výhradne doménou žien. Začalo to odlišovaním pánskych a dámskych topánok na vysokom opätku. To, že vysoké opätky začali nosiť aj ženy, sa mužom nepozdávalo. Museli sa preto odlíšiť. Dámske lodičky na opätku mali opätok tenší. Na nosenie boli nepohodlnejšie. Nakoniec muži prestali nosiť topánky na vysokom opätku úplne.

Táto zmena v nosení lodičiek bola v období najvýraznejšia. Koncom 18. storočia, počas Francúzskej revolúcie boli lodičky obľúbené menej. Vysoké opätky sa spájali s mocou a kráľovskou rodinou. V prebiehajúcej revolúcii ich však nikto nechcel nosiť zo strachu, že bude spájaný s kráľovskou rodinou.

Podobne aj v iných krajinách, napríklad v Británii a Amerike, sa vysoké podpätky považovali za nemravné. Ženy prichytené pri nosení podpätkov boli potrestané rovnako ako čarodejnice, upálením na hranici!

Prvé lodičky a 9-ročný módny návrhár

Druhá polovica 19. storočia znamená veľký návrat topánok na vysokom opätku. Vynájdenie šijacieho stroja v 50. rokoch 19. storočia znamená, že opätky sa mohli vyrábať aj vo veľkom. Tým sa výrazne znížili náklady a vysoké podpätky sa dostali k širokým masám.

Skutočná história dnešných lodičiek sa začala až vďaka módnemu géniovi, Salvatore Ferragamo. Taliansky rodák navrhol svoje prvé rodičky už ako dieťa, pre svoju sestru. Neskôr, v 20. rokoch minulého storočia, spolupracoval s mnohými hollywoodskymi celebritami, vrátane Marylin Monroe. Bol to práve on, kto obul hviezdnu Marylin do jej prvých lodičiek na ihličkovom opätku. Talianska značka je dodnes známa luxusom, spojeným s tradíciou a súčasne inováciami a kreatívnou tvorivosťou. Populárne boli tiež pin-upky a lodičky, ktoré zvýrazňovali ženskú postavu.

60. a 70. roky minulého storočia si dali od vysokých opätkov miernu pauzu. Niesli sa totiž v znamení nižších opätkov. Začiatkom 80. rokov sa do popredia začali dostávať návrhy španielskeho módneho guru, Manolo Blahnik. Ten vytvoril kolekciu lodičiek pre známy obchodný dom Bloomingdale´s. V 90. rokoch sa zase všetky chceli obliekať ako herečky zo Sexu v meste. Čo znamená jediné. Vysoké  opätky! Aj vďaka pop kultúre a módnym ošiaľom z nej spôsobeným sa značka Manolo Blahnik dostala až na vrchol. Značka bola populárna aj vďaka feministickým hnutiam, ktoré odcudzovali nosenie vysokých opätkov len kvôli potešeniu mužského oka. Lodičky od Manolo Blahnik boli iné. Mysleli viac na ženy ako na mužov. 

Do povedomia sa v podobnom čase tiež pomaly dostáva Christian Louboutin. Louboutinky sú zrejme najznámejšie, nadčasové a veľmi ikonické aj dnes. Značka povýšila pôvodne funkčné obuvníctvo na skutočné umenie.

Ikonická, červená podrážka je symbolom značky, po ktorej túžia ženy po celom svete. Vedeli ste, že pôvodne bol na podrážku použitý červená lak na nechty? Návrhárovi sa lodičky s obyčajnou podrážkou zdali málo zaujímavé. Rovnako to uviedol na oficiálnej žiadosti na patent Louboutiniek.  

Lodičky sú obuv, ktorá sa nedá žiadnym spôsobom nahradiť. Nikdy nevyjdú z módy. Obmieňajú sa len jej štýly. Okrúhla špička alebo špicatá? Platforma alebo bez? Vysokánsky, ihličkový opätok alebo nízky, hrubý a pohodlný… Minimalistické, kožené čierne alebo trblietavé s ozdobou.

Je len na vás, po ktorých siahnete. Lodičky, v ktorých vydržíte tancovať po celú noc alebo vhodné maximálne tak do auta. Sú tu s nami dlhé storočia, jasné je, že len tak ľahko neodídu.